Jankov "Anjel" a Dominikov "Čert"

Báseň detí druhej triedy:

SLOVENSKO

Narodil som sa na Slovensku

a mám ľúbozvučnú reč,

mám malú sestru Katku

a ochráni ju môj meč.

Naša mama je veľmi múdra,

veľmi dobre navarí,

má ocka- milého muža,

ktorý je veľmi hravý.

Maľovanie prstami

Týždeň hlasného čítania

Ilustrácia knihy Naša mama je bosorka!

Adamko- "Mama učí lietať na metle"	Alexka- "Príhoda pri jazere"	Laurika-"Objav trezoru"	Martinka- Mama je bosorka	Silvika- "Mama je bosorka"	Terezka- Mama bosorka

Maľovanie nášho dvora 28. a 30.5.2008

prvý krok- maľovanie na bielo			maľovanie farbami
výsledná práca

Poézia a próza k literárnej časti projektu" Kde na Slovensku tancujú vodné víly"

Naše víly

 Naše vlčkovské víly,

majú veľa sily.

Pijú vodu z potoka,

kde je voda hlboká.

                          Raz vlčkovské víly,

                         kalnú vodu pili.

                        Ľudia ich tak vyhnali,

                        lebo o čistú vodu nedbali.

                                                         My vlčkovské deti

                                                         dnes čistíme toky,

                                                        aby naše milé víly

                                                       tu opäť s nami žili.

 Tomáš Šuran 4. ročník ZŠ s MŠ Vlčkovce

 Víly

Vo Vlčkovciach víly žili

a vodičku radi pili.

Tancovali, spievali,

pokým ich nevyhnali.

Vyhnali, vyhnali

ale sa vrátili,

lebo naše potoky

opäť čisté zostali.

Laura Štefunková, 2.ročník ZŠ s MŠ Vlčkovce

Legenda o vílach

 Víly boli múdre a prešibané. Ľudia majú rôzny názor na to, ako sa narodili. Vraj z rosy  alebo z nevinných duší dievčat, ktoré zomreli pred sobášom. Mali dlhé sukne. To vraj preto, aby skryli svoje nohy. Mali ich totiž premenené na kopytá a tak svoje suknice nikdy nezdvihli. Žili pri riekach, vodopádoch, na lúkach, kde od rána do večera tancovali. Keď mládenca roztancovali, bolo to pokým mu nespadli nohavice.

Naša vlčkovská víla Dublavka má dlhé zlaté vlasy,  v ktorých má pozapletané kvietky, čo natrhala pri potokoch. Má  krásne blankytné dlhé šaty a najradšej tancuje za teplých nocí pri sútoku potokov Blava a Dudvách. Naša Dudblavka si z času na čas pozve na tanec aj svoje priateľky. Vtedy je pri potokoch riadne veselo. Svrčky im celú noc hrajú do tanca. Ráno sa vykúpu v potokoch a dúškami pijú vodu z potokov.

Pokiaľ je naša víla Dudblavka u nás, je voda v potokoch čistá a my jej v tom pomáhame.

 Silvia Nemčeková, 4. ročník ZŠ s MŠ Vlčkovce

 Podbeľ

 Vo Vlčkovciach žili krásne víly s dlhými ryšavými vlasmi mnoho rokov. Ľudia ich mali radi a tak im nosili dary a víly im zato poskytovali čistú vodu v potokoch. Raz sa však stalo, že voda sa premenila na piesok. Víly obyvateľom poradili, že keď chcú vodu musia priniesť podbeľ. V dedine však podbeľ narástol a tak ľudia zomierali od smädu. Tak sa traja mládenci rozhodli, že sa vydajú na cestu. Hľadali, hľadali až prišli do Pienin. Tu natrhali plný košík podbeľu. Keď sa mládenci vrátili z cesty pobrali sa za vílami k potoku. Tie sa však nezjavili, tak nechali košík s podbeľom pri potoku. Nezjavili sa ani na druhý ba ani na tretí deň. Až v ďalšie ráno boli brehy obsiate podbeľom a v potoku zurčala čistá vodička.

Odvtedy ľudia pravidelne chodia k potoku, čistia ho a dávajú pozor aby z brehov nevymizol  vzácny podbeľ .

Tomáš Bohunický,  4. ročník ZŠ s MŠ Vlčkovce